Cestovné náhrady pri zahraničnej pracovnej ceste 2026

Stav k 19. októbru 2026. Článok vychádza zo zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení účinnom od 1. 11. 2025 a z opatrenia MF SR č. 401/2012 Z. z. v znení opatrenia č. 9/2026 Z. z. (účinné od 30. 1. 2026). Novšie zmeny týchto predpisov v Zbierke zákonov k tomuto dátumu nie sú.

Kedy ide o zahraničnú pracovnú cestu

Zahraničná pracovná cesta je čas pracovnej cesty strávený v zahraničí vrátane výkonu práce tam (§ 2 ods. 2). Na zahraničnú cestu sa vzťahujú všeobecné pravidlá pracovných ciest (§ 3 až 9), pokiaľ tretia časť zákona neustanovuje inak (§ 10). Zamestnávateľ preto aj tu písomne určí miesto nástupu, miesto výkonu práce, čas trvania, spôsob dopravy a miesto skončenia cesty (§ 3 ods. 1). Pri vodičoch a iných zamestnancoch, ktorí cestujú opakovane, môže tieto podmienky určiť jedným rozhodnutím na viacero ciest (§ 3 ods. 3).

Zamestnancovi na zahraničnej pracovnej ceste patrí okrem náhrad ako pri tuzemskej ceste aj:

• stravné v eurách alebo v cudzej mene (§ 13),
• náhrada preukázaných výdavkov za poistenie liečebných nákladov v zahraničí, ak ho nepoistil zamestnávateľ (§ 11),
• voliteľne vreckové (§ 14),
• náhrada za pohonné látky pri vlastnom vozidle podľa ceny v zahraničí (§ 15).

Zahraničné stravné: aktuálne sadzby pre susedné krajiny

Základné sadzby stravného pre jednotlivé krajiny ustanovuje opatrenie MF SR č. 401/2012 Z. z. Pre najčastejšie krajiny platí k 19. 10. 2026:

Sadzby pre ostatné krajiny sú v úplnom znení opatrenia č. 401/2012 Z. z. na Slov-Lexe. Všimnite si, že pre Maďarsko a Poľsko je stravné ustanovené v eurách, hoci tieto krajiny euro nemajú. Na tom záleží pri preddavku (pozri nižšie).

Percentá a časové pásma vyplývajú priamo zo zákona (§ 13 ods. 1 a 4). Rozhoduje čas strávený mimo územia Slovenska v danom kalendárnom dni. Ak zamestnanec v jeden deň prejde viacerými krajinami, patrí mu stravné krajiny, v ktorej strávil najviac hodín; pri rovnakom počte hodín tej, ktorej stravné je preňho výhodnejšie (§ 13 ods. 5).

Tuzemská a zahraničná časť cesty: ako sa delí deň

Takmer každá zahraničná cesta autom alebo vlakom má aj tuzemskú časť. Zákon to rieši takto:

• Za čas na území Slovenska patrí tuzemské stravné v eurách podľa § 5 (§ 16 ods. 1). Tuzemské časové pásma sú 5 až 12 hodín, nad 12 do 18 hodín a nad 18 hodín.
• Za čas v zahraničí patrí zahraničné stravné podľa § 13 s pásmami do 6 hodín, nad 6 do 12 hodín a nad 12 hodín.
• Ak cesta začína a končí na Slovensku, rozhoduje čas prechodu slovenskej štátnej hranice, pri lete odlet a prílet podľa letového poriadku (§ 16 ods. 2).
• Ak cesta začína aj končí v zahraničí, rozhodujú podmienky, ktoré určil zamestnávateľ (§ 16 ods. 3).

Tuzemské stravné je od 1. 12. 2025 9,30 € (5 až 12 h), 13,80 € (nad 12 do 18 h) a 20,60 € (nad 18 h) podľa oznámenia MPSVR SR č. 280/2025 Z. z. Sumy sa zvyšujú automaticky, keď index cien v reštauračnom stravovaní vzrastie aspoň o 5 % (§ 8 ods. 1). Pred decembrom si preto overte, či ministerstvo nevyhlásilo nové sumy.

Príklad: dvojdňová cesta Prešov – Viedeň

Zamestnanec vycestuje 1. deň o 4:00, slovensko-rakúsku hranicu prejde o 9:30, prespí vo Viedni s raňajkami v cene ubytovania. 2. deň prejde hranicu späť o 15:00 a domov príde o 20:30.

Ak by tuzemská časť trvala menej ako 5 hodín, tuzemské stravné by za ňu nepatrilo; zamestnávateľ ho môže poskytnúť len vtedy, ak zamestnancovi neumožnil stravovať sa zvyčajným spôsobom (§ 5 ods. 3, § 16 ods. 1).

Krátenie stravného pri poskytnutom jedle

Ak má zamestnanec na zahraničnej ceste preukázane zabezpečené bezplatné jedlo, zamestnávateľ stravné kráti (§ 13 ods. 7 a 8):

• o 25 % za raňajky (aj raňajky v cene ubytovania),
• o 40 % za obed,
• o 35 % za večeru.

Percentá sa vždy počítajú zo sadzby pre pásmo nad 12 hodín, nie zo sumy, ktorá v danom dni zamestnancovi patrí. Pri kratšom dni preto krátenie môže „zjesť“ celé stravné. Príklad: deň v Rakúsku s 10 hodinami v zahraničí (22,50 €), počas ktorého dostal zamestnanec obed aj večeru: krátenie je 75 % zo 45 € = 33,75 €, takže stravné za tento deň vychádza nulové.

Ďalšie pravidlá:

• Ak má zamestnanec zabezpečené bezplatné stravovanie v celom rozsahu, stravné mu nepatrí vôbec.
• Stravné sa nekráti, ak zamestnanec zabezpečené jedlo nemohol využiť z dôvodov, ktoré nezavinil (§ 13 ods. 9).
• Preukázanie poskytnutého jedla môže nahradiť vyhlásenie zamestnanca vo vyúčtovaní (§ 13 ods. 10). Do tlačiva vyúčtovania sa preto oplatí pridať riadok „poskytnuté jedlá po dňoch“.
• Počas prerušenia cesty z dôvodu návštevy rodiny alebo dohodnutého prerušenia na strane zamestnanca stravné nepatrí (§ 13 ods. 11).

Vreckové

Vreckové je dobrovoľné. Zamestnávateľ ho môže poskytnúť do výšky 40 % stravného určeného podľa § 13 ods. 4 a 5 (§ 14). Pri celom dni v Nemecku je to najviac 18 €.

Daňovo sa vreckové správa inak ako ostatné náhrady. Cestovné náhrady do výšky zákonného nároku nie sú predmetom dane zamestnanca, okrem vreckového (§ 5 ods. 5 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z.). Vreckové je teda zdaniteľný príjem zo závislej činnosti a keďže je predmetom dane, patrí aj do vymeriavacieho základu na sociálne poistenie (§ 138 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.). U zamestnávateľa je vreckové poskytnuté podľa zákona o cestovných náhradách daňovým výdavkom (§ 19 ods. 2 písm. d) ZDP).

Preddavok v cudzej mene a kurz

Pri zahraničnej pracovnej ceste je zamestnávateľ povinný poskytnúť preddavok do výšky predpokladaných náhrad (§ 36 ods. 1). V akej mene:

• Krajina eurozóny (Rakúsko, Nemecko): preddavok v eurách. V cudzej mene len po dohode so zamestnancom (§ 36 ods. 4).
• Krajina mimo eurozóny (Česko, Maďarsko, Poľsko): preddavok v cudzej mene. V eurách len vtedy, ak banka alebo zmenáreň menu nevydáva, alebo po dohode so zamestnancom pred cestou (§ 36 ods. 5).
• Preddavok na stravné sa poskytuje v mene, ktorú pre krajinu ustanovuje opatrenie MF SR (§ 36 ods. 6). Pre Česko teda v CZK, ale pre Maďarsko a Poľsko v eurách. Po dohode môže byť aj v inej mene.

Preddavok sa dá poskytnúť aj zapožičaním firemnej platobnej karty alebo prevodom na účet zamestnanca v eurách alebo v cudzej mene (§ 36 ods. 2).

Kurz: pri vyúčtovaní sa stravné prepočítava referenčným výmenným kurzom ECB alebo NBS platným k prvému dňu mesiaca, v ktorom cesta začala (§ 36 ods. 6). Cesta, ktorá začne 30. septembra a skončí 3. októbra, sa teda celá prepočíta kurzom k 1. septembru.

Preplatok vracia zamestnanec v tej mene, v ktorej preddavok dostal, a nedoplatok mu zamestnávateľ doplatí v tej istej mene. Po dohode to môže byť aj v inej mene alebo v eurách (§ 36 ods. 9 až 12). Zaokrúhľovanie upravuje § 36 ods. 13: nárok a nedoplatok sa zaokrúhľujú nahor, preplatok nadol.

Vyúčtovanie do 10 pracovných dní

Lehoty v § 36 ods. 7 a 8 platia pre obe strany:

1. Zamestnanec predloží písomné doklady a vráti nevyúčtovaný preddavok do 10 pracovných dní od skončenia cesty.
2. Zamestnávateľ cestu vyúčtuje a uspokojí nároky zamestnanca do 10 pracovných dní od predloženia dokladov.
3. Obe lehoty možno predĺžiť kolektívnou zmluvou, písomnou dohodou alebo vnútorným predpisom, najdlhšie do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca.

Náhrady sú splatné v lehote podľa § 36 ods. 8. Ak ich zamestnávateľ nemôže v lehote vyplatiť v cudzej mene, lebo zamestnanec nie je na pracovisku, vyplatí ich v eurách (§ 36a).

Pre mzdovú účtovníčku to znamená, že cestovné príkazy za mesiac musí mať od klienta skôr, než uzavrie mzdy. Ak klient posiela vyúčtovania až s ostatnými dokladmi koncom mesiaca, je dobré dohodnúť predĺženú lehotu vo vnútornom predpise.

Checklist dokladov k vyúčtovaniu zahraničnej cesty

1. Písomné určenie podmienok cesty (cestovný príkaz) s miestom, časom a spôsobom dopravy.
2. Časy odchodu, prechodu hranice tam a späť (alebo odlet a prílet) a príchodu.
3. Zoznam bezplatne poskytnutých jedál po dňoch alebo vyhlásenie zamestnanca.
4. Doklady o ubytovaní, cestovných lístkoch, parkovnom, diaľničných známkach a ďalších vedľajších výdavkoch.
5. Doklady o kúpe pohonných látok v zahraničí, ak ide o vlastné vozidlo (§ 15).
6. Výška a mena preddavku, či bolo poskytnuté vreckové a kurz k 1. dňu mesiaca začatia cesty.

SZČO a cestovné náhrady

Živnostník nie je sám sebe zamestnávateľom, zákon o cestovných náhradách sa naňho priamo nevzťahuje. Výdavky na cesty si však môže uplatniť v daňových výdavkoch podľa § 19 ods. 2 písm. e) ZDP: ide o výdavky spojené s činnosťou v inom mieste, než kde ju pravidelne vykonáva, a to na stravovanie, ubytovanie, cestovné a nevyhnutné výdavky spojené s pobytom, najviac vo výške ustanovenej pre zamestnancov. Pri zahraničnej ceste sa teda riadi rovnakými sadzbami a percentami zo zákona a opatrenia ako zamestnanec.

Na čo dať pozor:

• Vreckové si SZČO uplatniť nemôže. ZDP ho uvádza len pri náhradách zamestnancom (§ 19 ods. 2 písm. d)).
• Pri paušálnych výdavkoch (§ 6 ods. 10 ZDP) sú v paušále zahrnuté všetky daňové výdavky okrem poistného, cestovné výdavky sa teda samostatne neuplatňujú.
• Alternatívou k stravnému je výdavok podľa § 19 ods. 2 písm. p) ZDP vo výške 55 % tuzemského stravného pre pásmo 5 až 12 hodín za každý odpracovaný deň. Zákon ho podmieňuje okrem iného tým, že daňovník neuplatňuje výdavky na stravovanie podľa písm. e); ako to uplatniť v roku, v ktorom SZČO mala aj pracovné cesty, si overte v aktuálnych materiáloch finančnej správy.
• Pri vlastnom aute nezaradenom v obchodnom majetku sa výdavky počítajú podľa pravidiel náhrad za pohonné látky a základnej náhrady (§ 19 ods. 2 písm. e) bod 1). Viac o knihe jázd nájdete v článku Kniha jázd a odpočet DPH 50 % pri autách.

ZDP nepredpisuje SZČO konkrétne tlačivo, výdavok však musí byť preukázateľný (§ 2 písm. i) ZDP). V praxi preto odporúčame viesť pri každej ceste záznam s rovnakými údajmi ako pri cestovnom príkaze zamestnanca: účel, miesto, časy prechodu hranice a poskytnuté jedlá.

Vodiči, tachograf a cestné nákladné prepravy

Pre vodičov a ďalších členov cestujúceho personálu, ktorí vykonávajú dopravné činnosti pre zamestnávateľa v pracovnom pomere (mobilní zamestnanci v cestnej doprave podľa § 7 ods. 1 zákona č. 462/2007 Z. z.), platia od 30. 1. 2026 osobitné základné sadzby stravného podľa § 1a opatrenia č. 401/2012 Z. z.:

Ďalšie pravidlá, ktoré sa pri dopravcoch používajú najčastejšie:

• Zníženie sadzby dohodou. So zamestnancom, ktorému častá zmena pracoviska vyplýva z povahy povolania, možno v pracovnej zmluve dohodnúť nižšie stravné, najviac o 5 %. Ak ide o zamestnanca vyslaného na výkon prác pri poskytovaní služieb, na ktorého sa vzťahuje osobitná sadzba, najviac o 25 % (§ 13 ods. 6).
• Viac krajín v jeden deň. Stravné patrí v mene a výške krajiny, kde vodič strávil najviac hodín (§ 13 ods. 5).
• Paušalizácia. Náhrady možno paušalizovať podľa priemerných podmienok, pri zmene podmienok však zamestnávateľ musí paušál preskúmať a upraviť (§ 34).
• Jeden preddavok na viac ciest je prípustný (§ 36 ods. 3).

Tachograf ako zdroj časov. Rozhodujúcim časom pre vznik nároku na zahraničné stravné je prechod slovenskej hranice (§ 16 ods. 2). Pri vozidlách s tachografom sú prechody hraníc zaznamenané: podľa Európskej komisie musí vodič ručne zadať symbol krajiny po prekročení hranice (pri analógovom tachografe od 20. 8. 2020, pri digitálnom od 2. 2. 2022) a inteligentný tachograf 2. verzie zaznamenáva prechody automaticky. Pre mzdovú účtovníčku je výpis z tachografu najspoľahlivejším podkladom na rozdelenie dňa na tuzemskú a zahraničnú časť a na určenie krajiny, v ktorej vodič strávil najviac hodín.

Ak klientovi riešite aj zamestnanecké akcie a dovolenky, pozrite si články Teambuilding ako daňový výdavok a Dovolenka a PN: nárok, krátenie, preplatenie.

Časté otázky

Koľko je stravné pri pracovnej ceste do Rakúska, Nemecka, Česka, Maďarska a Poľska v roku 2026?

Podľa opatrenia MF SR č. 401/2012 Z. z. je základná sadzba za deň s viac ako 12 hodinami v zahraničí 45 eur pre Rakúsko a Nemecko, 39 eur pre Maďarsko, 37 eur pre Poľsko a 600 CZK pre Česko. Za 6 až 12 hodín v zahraničí patrí polovica a za menej ako 6 hodín štvrtina sadzby. Pre vodičov v cestnej doprave platia od 30. 1. 2026 vyššie osobitné sadzby.

O koľko sa kráti zahraničné stravné, keď má zamestnanec raňajky v hoteli?

O 25 % zo základnej sadzby pre pásmo nad 12 hodín, za obed o 40 % a za večeru o 35 %. Krátenie sa počíta z plnej sadzby aj v dňoch, keď zamestnancovi patrí len 50 % alebo 25 % stravného, takže stravné za taký deň môže vyjsť nulové. Ak zamestnanec jedlo nemohol využiť z dôvodov, ktoré nezavinil, stravné sa nekráti.

Patrí pri zahraničnej ceste aj tuzemské stravné?

Áno, za čas pracovnej cesty na území Slovenska patrí tuzemské stravné podľa § 5 zákona o cestovných náhradách, teda od 5 hodín. Hranicu medzi tuzemskou a zahraničnou časťou určuje čas prechodu slovenskej štátnej hranice, pri lete čas odletu a príletu podľa letového poriadku.

Je vreckové pri zahraničnej pracovnej ceste zdaniteľné?

Áno. Zákon o dani z príjmov vyníma z dane cestovné náhrady do výšky zákonného nároku, ale vreckové výslovne nie. Vreckové, najviac 40 % stravného, je preto zdaniteľným príjmom zamestnanca a vstupuje aj do vymeriavacieho základu na sociálne poistenie. U zamestnávateľa je daňovým výdavkom.

Aký kurz sa používa pri vyúčtovaní stravného v cudzej mene?

Referenčný výmenný kurz ECB alebo NBS platný k prvému dňu mesiaca, v ktorom sa zahraničná pracovná cesta začala. Používa sa pri prepočte stravného z eur na cudziu menu a naopak, aj keď cesta pokračuje do ďalšieho mesiaca.

Do kedy treba vyúčtovať zahraničnú pracovnú cestu?

Zamestnanec predloží doklady a vráti nevyúčtovaný preddavok do 10 pracovných dní od skončenia cesty a zamestnávateľ do 10 pracovných dní od predloženia dokladov cestu vyúčtuje a vyplatí. Kolektívna zmluva, dohoda alebo vnútorný predpis môžu lehoty predĺžiť najdlhšie do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca.

Môže si SZČO uplatniť zahraničné stravné v daňových výdavkoch?

Áno, ak uplatňuje preukázateľné výdavky. Podľa § 19 ods. 2 písm. e) zákona o dani z príjmov môže uplatniť stravovanie, ubytovanie a cestovné pri činnosti mimo miesta, kde ju pravidelne vykonáva, najviac vo výške ustanovenej pre zamestnancov. Vreckové si uplatniť nemôže a pri paušálnych výdavkoch sa cestovné výdavky samostatne neuplatňujú.

Zdroje

1. Zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách — znenie účinné od 1. 11. 2025; § 5, 13, 14, 16, 34, 36
2. Opatrenie MF SR č. 401/2012 Z. z. o základných sadzbách stravného pri zahraničných pracovných cestách — znenie účinné od 30. 1. 2026, sadzby pre všetky krajiny
3. Opatrenie MF SR č. 9/2026 Z. z. — osobitné sadzby pre mobilných zamestnancov v cestnej doprave
4. Oznámenie MPSVR SR č. 280/2025 Z. z. o sumách tuzemského stravného — 9,30 / 13,80 / 20,60 € od 1. 12. 2025
5. Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov — § 5 ods. 5 písm. a), § 6 ods. 10, § 19 ods. 2 písm. d), e) a p)
6. Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení — § 138 ods. 1, vymeriavací základ zamestnanca
7. Zákon č. 462/2007 Z. z. o organizácii pracovného času v doprave — § 7 ods. 1, mobilní zamestnanci v cestnej doprave
8. Európska komisia: Q&A k ručnému zaznamenávaniu prechodu hraníc v tachografoch
9. NBS: denný kurzový lístok ECB